Naštvane prevalila očami a pokrútila hlavou. Neznášala svojho frajera, hviezdu školy. Aj ona ňou bola. Veď preto s ním chodila. Páčila sa jej nálepka „ideálny pár" a bolo jej jedno, že ju iba využíva. Vlastne si to ani nepripúšťala. Teraz zhnusene hľadela na Jakubových chlípnych kamošov, ktorí si ani pri obede neodpustili trápne vtipy. Všetky zraky v školskej jedálni sa upierali na ich stôl. Linda so svojimi dvoma peknými kamoškami boli objektami túžob mnohých chalanov. A za Jakubom a jeho tímom úchylov vzdychali všetky baby. Linde sa to páčilo. Bola hrdá, že vlastní to, po čom ostatné len bezmocne slintali. Nehľadela na to, že jakuba nemá rada a jeho hlúpe reči jej poriadne lezú na nervy. Mal prachy. Veľa prachov. Ak si ho udrží, je za vodou. Ak nie, jeho smola. Ona si nájde iného, oveľa zazobanejšieho a možno sa jej nebude hnusiť. To bol Lindin svet. Čierno biely s množstvom peňazí. V jej svete bolo všetko dokonalé. Dokonalá postava, pekná tvár, výborné známky a chalan, ktorého všetky chceli. Nikto však netušil, že v jej svete sa nachádza malá chybička krásy, ktorá linde značne komplikovala život. Nebola ňou jazva po operácii slepáku, ani tá hlúpa vyrážka na nose, ktorú ráno odpísala korektorom. V jej dokonalom živote mal dôležité miesto jeden obyčajný chalan, čo si však ona nepripúšťala. Neznášala to slovo. Obyčajný. Ona chcela vždy niečo extra. Neuspokojila sa s tým, čo mala väčšina ľudí. Chcela viac. A tento nebezpečný chlapec sa jej nenápadne votrel do života a narobil v ňom bodrel. Majo bol vtipný, milý chalan. Bol od nej o tri roky starší a nechodil do školy, lebo na ňu nemal peniaze. Už od detstva túžil študovať právo, a pokým sa dalo, venoval sa tomu celou svojou dušou. Teraz si zarábal na živobytie ako taxikár. Odkladal si korunu po korune a šetril na výšku, ktorá bola jeho večným snom. Lindu to desilo. Majo nemal vlastné auto, ale chodieval autobusom. Linda do autobusu nenastúpila už asi dva roky, vyvážal ju Jakub na svojom novom BMW. V malej časti srdca tušila, že by jej lepšie bolo s majom a v autobuse, ako s tým nafúkaným snobom, no vedela, že by to bolo omnoho zložitejšie.

Takto zamyslená chrúmala nízkokalorické sušienky a hľadela doblba. Jej kamoška Zuzana jej zamávala rukou pred nosom a začala sa smiať. „O kom sníva naša princezná?" Linda pokrútila hlavou a napila sa minerálky. Jakub sa odrazu otočil k nej a nechutne zamľaskal." Cicina, dnes si nájdi iný odvoz. Po škole niečo mám a nemôžem ťa hodiť domov." Linda vyvalila oči. „ČO? To sa mam ako trepať domov?" Jakub a jeho banda vybuchla v rehot. „No predsa pešo, cicka." Linda hodila zvyšné keksy do „školskej tašky" miniatúrnych rozmerov. Postavila sa od stola a zlostne prešla jedálňou sprevádzaná obdivnými pohľadmi spolužiakov. Zababušila sa do hrubej mikiny s kožušinkou a kráčala dole ulicou. Za klopkaním jej 15centrimetrových opätkov sa otočila každá hlava. Začalo jemne popŕchať a ona v duchu nadávala na všetko, od počasia, ktoré jej pokazilo dokonalý účes až po hlúpeho frajera, ktorý jej kazí život. Na ceste bolo bolo ešte od rána plno mlák a ona sa im starostlivo vyhýbala. Odrazu popri nej prefrčal taxík, v plnej rýchlosti vletel do mláky a Linduška mala blato až za ušami. „Kretén!" zrevala a snažila sa utrieť drahú kabelku od Luisa Vuittona za tri litre do mikiny za dva litre. „Kretén" cúvol, otvoril okno a Linda pustila kabelku rovno do mláky. Majo. „Sorry kočka, to som fakt nechcel. Poď, zveziem ťa. Naozaj ma to mrzí. Tú kabelku ti zaplatím. „Pohrabal v peňaženke a s ospravedlňujúcim úsmevom Linde podával tri stovky. Nechtiac ovrorila ústa a neveriacky pokrútila hlavou. Zdvihla kabelku a pokračovala v ceste domov. „ Ale no, veď sa nehnevaj. Ako to odčiním? Nastúp!" Prudko zabrzdil a Linda váhavo nastúpila. „nepoznáme sa náhodou? Zdáš sa mi akási povedomá." Skúmavo jej pozeral do tváre. „Hľaď na cestu, až si to zas niekto neodnesie." Precedila pomedzi zuby a v hlave sa jej nakopili zmätené myšlienky. On nevie, kto je? On ju nepozná? Už tri mesiace býva vo vedľajšom paneláku a on sa opovažuje nepoznať ju? Ju predsa pozná každý. A každý po nej túži. Iba on nie. Prečo? Linda to nechápala. „Tu mi zastav." Majo prudko dupol na brzdu, až si Linda skoro otrieskala hlavu o palubnú dosku. „Tu bývaš? Veď aj ja! Akoto že sa nepoznáme?" Linda zadržala podráždený vzdych a vystúpila. „Počkaj, koľko dlžím za tú kabelku? Je úplne zničená." Linda pokrútila hlavou. „To nestojí za reč. Nebola drahá." Otočila sa a vbehla do dverí.

Zlostne sa hodila na posteľ a zakryla sa obľúbenou dekou. Stále jej robilo problém pochopiť majov nezáujem. Čo je slepý? Žiaden chalan ju doteraz neodmietol. Vždy to robila rovnako. Vyhliadla si „obeť" získala pár informácii a narafičila „náhodné" stretnutie. Potom to šlo ľahučko a očarený chalan bol do piatich minút jej. Linda sa radostne usmiala a vyskočila z postele rovno pred veľké zrkadlo. Spokojne obdivovala svoju dokonalú postavu, orieškovo hnedé oči a blond vlasy, ktoré jej v malých kučierkach padali na chrbát . Majo nemôže byť predsa taký ťažký oriešok. Ktovie dokedy dnes robí? Linda rýchlo otvorila skriňu. Hoci bolo vonku mínus sto, vytiahla ultrakrátku sukničku a aby nezmrzla hrubú kožušinkovú mikinu. Nohy hodila do teplých čižmičiek, okolo krku omotala šál a spokojne sa obzerala v zrkadle. Majo nemá šancu. Ešte stihla zavolať kamoške Dominike, aby si zohnala jeho číslo na taxík a o pár minút stepovala pred panelákom a čakala ho. Asi prvý krát v živote bola nervózna a neistá. Nikdy nemala s balením chalanov problémy. Odrazu sa zháčila. Čo Jakub? Nechá ho? Trhalo jej srdce keď si spomenula na MHD. Jakub sa o Majovi nemusí dozvedieť. Takto to bude jednoduchšie. Na strednej bude už len rok a potom ju to nebude trápiť. Z myšlienok ju vytrhol taxík ktorý zastavil centimeter od nej. Nastúpila. Majo sa prekvapene usmial. „Ahoj kočka, kam si sa vybrala? Dúfam, že si už suchá." S neskrývaným obdivom hľadel na jej krásne štíhle nohy v kožušinkových čižmách. Linda sa spokojne usmiala a napravila si sukňu. „ Ale idem na kávu s kamoškou. Doma je príšerná nuda a potrebujem sa s niekym porozprávať." Podľa dohody jej za pár sekúnd zapípal mobil a prišla jej správa: Ahoj Lindi. Mozes mu povedat, ze nepridem, Jakub je zneskodneny. Drzim palce draha.. Cau, Domi. Linda sa spokojne zahniezdila na sedačke a nahodila zronený výraz. „Bože, zabijem ju! Akurát mi Domi napísala, že nemôže prísť, lebo jej despotický frajer opäť vyvádza. Čo budem vonku robiť sama?" čakala, že majo okamžite zareaguje, no jemu to očividne nedoplo. „Určite zoženieš niekoho iného, tým som si istý. Stopro máš milión kamošiek." Linda smutne pokrútila hlavou. „To ťažko. Nikomu sa nebude chcieť v takej zime trepať von..." Zaváhala. Teraz to príde, poprosí jeho. A on bude nadšene súhlasiť. Za sekundu jej to preletelo hlavou ako krátky film a znova sa mohla sústrediť na svoju „bojovú úlohu." Pozrela sa naňho, dala si záležať aby ocenil jej dlhé čierne mihalnice a zvodne naňho zaklipkala. „Ty by si nemohol ísť? Len chvíľka. Keď už som tu." Pozrel sa na ňu a jemne sa pousmial. A mlčal. Linda nevedela, ako má reagovať, prudko sa začervenala a sklopila zrak.

Majo ju celý čas kútikom oka pozoroval. Bola veľmi pekná, páčila sa mu. No s takými ako ona mal skúsenosti. Každým centimetrom tela cítil ako sa ho snaží dostať a musel uznať, že jej to ide skvele. Ale on nie je ľahká korisť. Za iných okolností by bol možno podľahol, jeden večer sa pobavil a potom ju nechal ísť svojou cestou. Ale tušil, že Linda je iná. Že pod tými blonďavými kučerami nie sú piliny.
Linda podráždene vzdychla a konečne naňho pozrela. „Prepáč, dievčatko, ale dnes musím makať. Treba mi zacvakať za byt a za školu. Možno inokedy." Hodila mu dvesto korún a vystúpila. Podráždene kráčala cez mláky, čižmy jej premokli a preklínala hlúpu krádku sukňu, kvôli ktorej sa jej nohy menili na kocky ľadu. Zababušila sa do hrubej mikiny a dlhého šálu. Prechádzala cez park, keď za sebou začula kroky. „Ahoj cicinka. Kade sa túlaš?" Linda prevrátila oči a otočila sa. „Čo chceš, Jakub? Sory ale nemám na teba náladu." Podráždene sa mu vytrhla zo zovretia a pridala do kroku. „Počuj ty hus, láskavo sa začni správať normálne, lebo to oľutuješ. A teraz ma pekne pobozkaj." Zdrapil ju za lakeť a surovo jej hryzol do pery. Linde vbehli do očí slzy, no ani nemukla. Vedela, že Jakubovi sa neoplatí protirečiť, aj tak vždy dostal, čo chcel. Chytil ju za ruku a prechádzali sa. „Cicka, začni sa o seba troška starať. Pozri na svoje nohy. V tej sukni si trošku tučná. Minule som videl Vandu z našej štvrte, tá ma postavu." Linda sa naňho pozrela ako keby sa zbláznil. „Vanda je predsa anorektička!" „No a čo? Tak buď aj ty! Musíš uznať, že mám pravdu. Lebo by som ťa mohol nechať a nájsť si lepšiu. A to určite nechceš, však?" Linda vbehli do očí slzy a pomedzi zuby precedila: „Hoď ma domov, je mi zima."

Zamyslene hľadela do stropu. S Majom nehovorila už týždeň, len občas jej z auta kývol. Jakub ju buzeroval čím ďalej tým viac. Najnovšie si zmyslel, že by sa Linda mala prefarbiť nahnedo. Išla sa z neho zblázniť. Bol neznesiteľný, a tak ako sa jej Jakub hnusil, stonásobne túžila po Majovi. Už to nebolo obyčajné pobláznenie, cítila, že je zaľúbená. Prvý krát v živote. Večer si líhala a posledná myšlienka patrila práve jemu. Dnes sa zobudila do krásneho slnečného rána. Vonka bolo trošku chladno, tak si vzala jesennú bundu a cupkala do školy. Už sa nevyvážala s Jakubom v aute, ale v rámci „chudnutia" chodila pešo. To aspoň povedala jemu. V skutočnosti sa modlila, aby aspoň raz okolo nej prešiel ten hlúpy taxík a aby zazrela Majov úsmev. Tak by malo opäť zmysel žiť. V duchu sa zasmiala. Ešte pred týždňom Maja pokladala za priemerného chalana s ktorým by nechcela nič mať. Teraz kvôli nemu vstáva o hodinu skôr a to len preto, že na sekundu možno zazrie jeho tvár. Dnes mala šťastie. Majo mal prvý krát voľný taxík a tak jej zastavil. Linde začalo tak búšiť srdce, až sa bála, že ho Majo začuje a bude si z nej robi´t posmech. Chvíľu sa len tak rozprávali a keď Linda vystupovala z taxíka, chytil ju za ruku, aby ju zadržal. „To pozvanie na kávu stále platí? Večer mám voľno. Myslel som, že by sme mohli chvíľu posedieť, veľmi rád sa s tebo rozprávam." Linda myslela, že sa zblázni. Snažila sa krotiť svoje líca, no nemohla zabrániť tomu hlúpemu červenaniu. Ani ju nenapadlo použiť svoju zvyčajnú „dnes večer mi to nevyhovuje" taktiku a s radosťou súhlasila. Celý deň v škole žiarila a dokonca ani neprevracala očami. Jedine Dominika vedela o čo ide. Sľúbila, že večer dá pozor na Jakuba, aby ju nenačapal, lebo to by nemusela prežiť.

Linda šialene behala po byte a kutrala po všetkých skriniach. V maminej, z ktorej ukradla Swarovskeho náhrdelník za desať litrov, v otcovej kde ako obvykle nenašla nič a dokonca aj v bratovej, ktorý po nej hodil najnovšie vydanie Levelu. Neznášal, keď mu hrabala v izbe. Chystala sa celý deň, najprv voňavý kúpeľ, vlasy, makeup.. Trvalo jej to večnosť. S obliekaním skončila minútu pred tým, ako prišiel Majo. Prskla na seba kvetinovú voňavku a vybehla von.
Majovi sa podlomili kolená. Nepamätal si, kedy videl krajšie dievča. Opäť sa jej podarilo vyraziť mu dych. „ Si prekrásna. Nezvyknem to hovorievať, ale ty si to zaslúžiš." Linda sa od šťastia skoro rozplakala. Chvíľu sa prechádzali po parku a nakoniec zbehli do blízkej kaviarne. Majo z Lindy nevedel spustiť oči. Rozprávali o všetkom. O minulosti, budúcnosti i súčasnosti. Linda zamlčala len jednu vec. Jakuba.
Majo ju váhavo chytil za ruku. „Linduška, si prekrásna. Som z teba úplne mimo. Neviem, ako sa ti to podarilo, ale myslím len teba. Páčiš sa mi. Si milá, pekná, múdra i úprimná. Nie si ako ostatné, čo poznám. Najprv som mal obavy, lebo keď je dievča pekné, zvykne byť namyslené a hlúpe. Ty si však iná. Chcem ťa." Linde zapípala sms, no nevenovala tomu pozornosť. Majo dohovoril, stíchol a Linda sa konečne dočkala bozku. Bol úplne iný ako od Jakuba. Nikdy neverila, že bozkávanie je také pekné, že ju pri tom nemusí nič bolieť a že pri tom tak krásne tlčie srdce. Bola v siedmom nebi. Nevnímala prítomnosť, kaviareň, nič.

V pozadí zaregistrovala akýsi krik a prv ako sa stihla spamätať ktosi ju schmatol za ruku a prudko s ňou potriasol. Hmlisto zaregistrovala tvár. Jakub. Zahnal sa a strelil jej takú facku, že okamžite spadla na zem. Jakuba vyviedla jeho banda von a ukľudňovala ho. Šokovaný Majo zdvihol uplakanú Lindu zo zeme a bez slova ju vyviedol von. Triasla sa ako osika a pod okom mala riadnu modrinu. Majo si ju privinul a ona plakala na jeho ramene. Hodinu. Dve. „Lindi, už je neskoro. Musíš ísť domov. Vaši sa o teba určite boja." Linda sa ho držala ako kliešť. „Môžem spať u teba? Zavolám našim." Povedala plačivým hláskom a nešťastne zasmrkala. „Okej. Poď." Zaviedol ju k sebe. Bez slova sedeli na jeho starom gauči a ona pila horúcu čokoládu, čo jej na upokojenie uvaril Majo. „Linda, potrebujem to vedieť. Bol to tvoj frajer, však?" Linda sklopila zrak. „Bola som hlúpa. Nemilujem ho. Nenávidím ho! Je to idiot, ktorý baby len využíva. Je násilnícky a vyhráža sa mi. Majo, ľúbim ťa. Prosím ver mi. Odvtedy ako som ťa spoznala, zmenila som sa. Naozaj sa mi páčiš a nechcem o teba prísť." Majo pokrútil hlavou, dal jej nejaké dlhé tričko a uložil ju do svojej postele. Zhasol a chystal sa ustlať si na gauči, keď ho Linda chytila za ruku. „Prosím neodchádzaj. Zostaň pri mne." Sadol si na kraj postele, chytil ju za ruku a počkal, kým zaspala. Dal jej bozk na čelo a šiel si ľahnúť na gauč. Čo bude ďalej? Ako bude Linda čeliť tomu magorovi? Netušil. A bál sa o ňu. Vedel, že je silná a nie je hlúpa, ale s tým debilom si to bude musieť vybaviť sám.


Majo prešľapoval v daždi pred Lindinou školou. V jednom okne videl Lindinu hlavu nakláňajúcu sa nad písomkou z matiky a v inom okne videl aj jeho. Jakuba, kvôli ktorému mrzol už dobrých dvadsať minút na tom prekliatom daždi. Chcel sa sním porozprávať ako s normálnym človekom o tom, čo cíti k Linde a že kvôli nej spraví čokoľvek. Nervózne prešiel na druhú stranu chodníka. Zazvonilo. Z dverí sa sa vyvalil dav a on stratil prehľad. Otočil sa a snažil sa ovládnuť nervozitu ktorá sa ho zmocňovala. Zrazu k nemu doklopkali Lindine opätky a ona sa neho sladko usmiala. Pod okom mala hnedý fľak-makeup, ktorým sa takmer úspešne snažila zamaskovať modrinu. „Bež do auta a počkaj ma, láska. Hneď som pri tebe.“ Linda sa naňho spýtavo zahľadela no bez slova poslúchla. Majo sa otočil a zastal zoči-voči Jakubovi. „Ale ktože to tu je? Úbožiak, ktorému sa zapáčila moja cicka.“ Jakub pokrútil hlavou a chystal sa odísť. Majo ho však zachytil „ prosím počkaj, chcem aby sme sa porozprávali. Linda pre mňa znamená všetko. Za tebou sa plazia baby z celej školy môžeš si vyberať. Linda a ja sa milujeme a nevzdám sa jej za nič na svete.“ Majo sa začal rehotať „milujete? Prosím ťa, Linda je úbohá štetka ktorá pre prachy spraví čokoľvek“ Majo sa zahnal a za pár sekúnd Jakub ležal na zemi a bili sa. Linda vyskočila z auta a bežala ich rozdeliť. Chalani ich pochytali snažili sa odtrhúť. Jakub mal zlomený nos a poriadny monokel a Majo rozbitú peru. Linda ho drapla za ruku a ťahala do auta. Nasadli, Majo naštartoval a šialenou rýchlosťou s aprehnal cez ulicu. Linda naprázdno preglgla a keď videla, že nemieni spomaliť pripútala sa a zavrela oči. Majo zúril, a šialenou rýchlosťou hnal ani nevedel kam. Zrazu sa spamätal, kukol na Lindinu ustráchanú tvár a spomalil. Zastavil až za mestom na jednom kopci blízko lesa.

Prístupov 4270

Kvalita článku